Archívy autora: Pre-pravnika.sk

O Pre-pravnika.sk

Sme tím mladých a ambicióznych právnikov poháňaní chuťou napredovať vo všetkých právnych oblastiach, s motiváciou uľahčiť právny život a prácu všetkým právnikom a advokátom prostredníctvom nášho systému Pre-pravnika.sk.

Obchodné právo: Kľúčové aspekty a potreba profesionálneho poradenstva

Pridaj komentár

V dnešnej globalizovanej ekonomike je obchodné právo neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na veľkosť či odvetvie vášho podnikania, je dôležité mať solídne porozumenie obchodného práva a jeho aplikácie. V tomto článku si preto bližšie priblížime niektoré kľúčové aspekty obchodného práva a zdôrazníme dôležitosť profesionálneho poradenstva.

1. Zákonná regulácia obchodného prostredia

Obchodné právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi podnikmi, ich zákazníkmi, zamestnancami a inými zainteresovanými stranami. Tieto normy poskytujú rámec pre zriaďovanie a riadenie spoločností, obchodné zmluvy, duševné vlastníctvo, ochranu spotrebiteľa a mnoho ďalších oblastí súvisiacich s podnikaním.

2. Zriaďovanie a riadenie spoločností

Obchodné právo definuje formálne požiadavky na založenie a fungovanie spoločností. Rôzne právne formy, ako sú akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a živnosti, majú svoje vlastné právne požiadavky a záväzky. Odborník v obchodnom práve môže pomôcť pri výbere najvhodnejšej právnej formy pre vaše podnikanie a poskytnúť návod na dodržiavanie zákonných povinností.

3. Obchodné zmluvy

Vytváranie a vykonávanie obchodných zmlúv je jednou z hlavných činností podnikateľov. Obchodné právo stanovuje požiadavky na platnosť a obsah obchodných zmlúv, vrátane ochrany pred nekalými obchodnými praktikami. Advokát so špecializáciou v obchodnom práve môže poskytnúť právnu analýzu, vypracovať alebo overiť zmluvy a pomôcť pri riešení sporov vzniknutých v dôsledku zmluvných porušení.

4. Riešenie sporov a súdne konanie

Obchodné právo poskytuje rámec pre riešenie sporov medzi obchodnými stranami. V prípade, že sa vyskytne spor alebo konflikt, je dôležité mať skúseného právneho experta, ktorý vám pomôže v riešení situácie. Advokát s odbornosťou v obchodnom práve môže ponúknuť právny návod, poskytnúť právne poradenstvo a zastupovať vás v súdnych konaniach.

5. Duševné vlastníctvo a ochrana spotrebiteľa

Obchodné právo tiež zahŕňa aspekty duševného vlastníctva a ochranu spotrebiteľa. Duševné vlastníctvo sa týka práv a ochrany intelektuálnych vlastníkov, ako sú patenty, ochranné známky a autorské práva. Ochrana spotrebiteľa zahŕňa predpisy týkajúce sa spravodlivého obchodovania, zmluvných podmienok a reklamácií. Odborník v obchodnom práve môže pomôcť s poradenstvom v týchto oblastiach a zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem.

6. Medzinárodné obchodné právo

V prípade podnikania na medzinárodnej úrovni sa obchodné právo stáva ešte komplexnejším. Medzinárodné obchodné právo zahŕňa oblasti ako medzinárodné zmluvy, medzinárodný obchodný spor a arbitrážne konanie. Odborník v tejto oblasti môže poskytnúť poradenstvo pri medzinárodných obchodných transakciách a zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov rôznych krajín.

Je dôležité mať na pamäti, že obchodné právo je komplexná a neustále sa meniaca oblasť. Profesionálne poradenstvo od skúseného advokáta s odbornosťou v obchodnom práve môže byť kľúčové pre úspešné riadenie vášho podnikania a minimalizáciu rizík právnych problémov.

7. Regulácia digitálneho obchodu

S rastom digitálneho priemyslu sa obchodné právo muselo prispôsobiť novým výzvam a potrebám. Regulácia digitálneho obchodu zahŕňa oblasti ako elektronický obchod, online zmluvy, ochranu osobných údajov a kybernetickú bezpečnosť. Pri rozvoji a prevádzke online platformy alebo pri obchodovaní cez internet je dôležité byť oboznámený s právnymi požiadavkami a zabezpečiť súlad so zákonom. Advokát so skúsenosťami v tejto oblasti môže pomôcť s overovaním zmlúv, ochranou duševného vlastníctva a poradenstvom v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

8. Due Diligence a fúzie/spojenia

V prípade fúzií, spojení alebo akvizícií je obchodné právo zásadným faktorom. Proces Due Diligence, teda dôkladná kontrola a hodnotenie právnych a finančných aspektov podniku, je nevyhnutný na zabezpečenie bezpečnej transakcie. Advokát so skúsenosťami v obchodnom práve môže zohrať kľúčovú úlohu pri vykonávaní Due Diligence a zabezpečiť, aby boli všetky právne aspekty riadne preskúmané a vyhodnotené. Taktiež môže pomôcť pri vyjednávaní a vypracovaní zmlúv pre fúzie, spojenia a akvizície, čím zabezpečí, že všetky právne a obchodné aspekty sú zohľadnené.

9. Ochrana obchodných tajomstiev

V obchodnom prostredí je dôležité chrániť obchodné tajomstvá, ako sú napríklad know-how, obchodné plány, strategické informácie a firemné údaje. Obchodné právo poskytuje mechanizmy na ochranu a zabezpečenie týchto informácií pred neoprávneným zverejnením alebo zneužitím zo strany konkurencie. Právny expert môže pomôcť s vypracovaním non-disclosure zmlúv (zmlúv o mlčanlivosti) a navrhnutím opatrení na ochranu obchodných tajomstiev vo vašej organizácii.

Ak máte akékoľvek otázky alebo potrebujete právne poradenstvo v súvislosti s obchodným právom, odporúčame vám obrátiť sa na advokáta so špecializáciou v tejto oblasti. S ich pomocou môžete zabezpečiť, aby vaše podnikanie fungovalo v súlade

 

due diligence

Due Diligence / Audit Podniku – Ako prebieha?

Pridaj komentár

Due Diligence (DD) je proces získavania informácií a analyzovania údajov o podniku, nehnuteľnosti alebo investičnej príležitosti, s cieľom získať presný obraz o rizikách a príležitostiach spojených s daným projektom. Je to nevyhnutný krok pred uzatvorením akéhokoľvek veľkého obchodu alebo investície a slúži na minimalizáciu rizík a maximalizáciu ziskov.

Existuje niekoľko typov Due Diligence, ktoré sa líšia podľa ich oblasti pôsobnosti. Tu sú niektoré z najbežnejších typov Due Diligence:

Finančná Due Diligence

Táto forma Due Diligence sa zameriava na finančné aspekty podniku. Zahrňuje získavanie informácií o finančnej situácii, ziskovosti a zadlženosti podniku.

Komerčná Due Diligence

Táto forma Due Diligence sa zameriava na komerčné aspekty podniku. Zahrňuje analýzu trhu, konkurencie a marketingové stratégie podniku.

Právna Due Diligence

Táto forma Due Diligence sa zameriava na právne aspekty podniku. Zahrňuje overenie právneho postavenia, zmlúv a riadenia právnych rizík.

Technická Due Diligence

Táto forma Due Diligence sa zameriava na technické aspekty podniku. Zahrňuje analýzu technických procesov a infraštruktúry podniku.

Due Diligence sa väčšinou vykonáva odborníkmi z rôznych oblastí, ktorí majú skúsenosti s analýzou daného typu podniku alebo investície. Výsledky Due Diligence sú potom použité na rozhodnutie o tom, či by mala byť daná investícia uzatvorená alebo nie.

Due Diligence sa môže vykonávať aj v rámci interných procesov spoločnosti, aby sa minimalizovali riziká spojené s podnikaním a maximalizovali príležitosti. Pri internom Due Diligence je dôležité zamerať sa na rôzne aspekty podniku a zabezpečiť, aby boli všetky riziká riadne identifikované a minimalizované.

V dnešnej dobe je Due Diligence dôležitým krokom pri uzatváraní veľkých obchodov a investícií. Pomáha minimalizovať riziká a maximalizovať zisky tým, že poskytuje presné informácie o danom projekte.

due diligence

Právna Due Diligence (DD) je jednou z najdôležitejších fáz procesu Due Diligence a zameriava sa na právne aspekty podniku alebo investície. Je to kritický krok pri transakciách, ktoré majú právne aspekty, ako sú prevody majetku, fúzie, akvizície alebo zmluvy o licenciách.

Cieľom právnej Due Diligence je poskytnúť potenciálnym investičným partnerom, vlastníkom alebo iným zainteresovaným stranám presný obraz o právnej situácii podniku alebo investície. Zahrňuje zhromažďovanie a analyzovanie informácií o právnom stave spoločnosti, právnych rizikách a prípadných právnych nárokoch.

Pri právnej Due Diligence sa zhromažďuje a analyzuje veľa informácií, zahrňujúcich:

  1. Právny status podniku: Tento aspekt zahŕňa skúmanie právnej štruktúry podniku, jeho právneho postavenia a úpravy v súvislosti s podnikaním.
  2. Zmluvy: Právna Due Diligence sa zameriava na analýzu zmlúv, ktoré podnik uzatvoril, ako napríklad zmluvy s dodávateľmi, zákazníkmi alebo zamestnancami. Tento proces sa zameriava na overenie platnosti a prípade nedostatkov, ktoré by mohli podniku spôsobiť právne problémy.
  3. Právne nároky: Právna Due Diligence zahrnuje aj analýzu prípadných súdnych sporov, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na podnik. Cieľom tohto kroku je zistiť, či podnik v súčasnosti čelí alebo čelil právnym sporom a či má záznamy o prípadoch, ktoré by mohli mať v budúcnosti negatívny vplyv.
  4. Intelektuálne vlastníctvo: Právna Due Diligence zahŕňa tiež skúmanie intelektuálneho vlastníctva, ktoré podnik vlastní. To môže zahrňovať patentové prihlášky, ochranné známky, autorské práva a podobne.
  5. Regulačné záležitosti: Tento aspekt sa zameriava na skúmanie, či podnik dodržiava všetky platné zákony, nariadenia a predpisy v oblasti podnikania.
  6. Zodpovednosť za environmentálne škody: Právna Due Diligence môže zahrňovať aj skúmanie environmentálnych záležitostí

Cestovné náhrady zamestnancov od 01.05.2022

Pridaj komentár

Popri nároku na odmenu za vykonanú prácu má zamestnanec v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, okrem iných oprávnených osôb, nárok aj na poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť. Právna úprava cestovných náhrad je obsiahnutá v zákone č. 283/2002 Z.z o cestovných náhradách (ďalej len ako „zákon o cestovných náhradách“).

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len „základná náhrada“) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Teda na použite súkromného motorového vozidla  na pracovnej ceste zamestnanec potrebuje písomný súhlas od zamestnávateľa.

Pri využití osobného cestného motorového vozidla, jednostopového vozidla alebo trojkolky patrí zamestnancovi základná náhrada za každý 1 km jazdy:

– vo výške 0,059,-EUR (do 30.4.2022 sa používala 0,053,-EUR), ak ide o jednostopové vozidlá a trojkolky

– vo výške  0,213,-EUR (do 30.4.2022 sa používala 0,193,-EUR), ak ide o osobné cestné motorové vozidlá

Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby v technickom preukaze vozidla alebo v osvedčení o jeho evidencii.

Pre vyúčtovanie pracovnej cesty s použitím súkromného motorového vozidla:

  • musí zamestnanec doložiť doklad, resp. doklady, o kúpe pohonných hmôt pred/počas pracovnej cesty,
  • sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky – v prípade, ak zamestnanec doklady podľa bodu 2) nedoložil.

Je dôležité poznamenať, že uvedenom prípade zamestnávateľovi vzniká povinnosť zahrnúť súkromné motorové vozidlo zamestnanca použité počas pracovnej cesty do daňového priznania k dani z motorových vozidiel.

Pre jednoduchý a rýchly výpočet cestovných náhrad za použitie súkromného vozidla vám odporúčame použiť našu kalkulačku na výpočet cestovných náhrad.

 

Vyúčtovanie pracovnej cesty

Zamestnanec po návrate z pracovnej cesty predloží zamestnávateľovi všetky doklady k cestovným výdavkom, ktoré vynaložil na pracovnej ceste, a to do 10 pracovných dní.

Je potrebné, aby mal zamestnanec k výdavkom súvisiacich s pracovnou cestou (okrem stravného) doklad, inak môže zamestnávateľ odmietnuť ich vyúčtovanie. Zákon o cestovných náhradách berie do úvahy aj možnosť, že zamestnanec nedokáže niektoré výdavky preukázať. V takomto prípade mu môže zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume prihliadnutím na podmienky pracovnej cesty.

V zmysle zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ je povinný vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov (ak nie je dohodnutá dlhšia doba napr. v kolektívnej zmluve, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady). Výsledkom vyúčtovanej pracovnej cesty je v prevažnej väčšine prípadov doplatok zamestnancovi za cestovné náhrady (ak nebol poskytnutý preddavok, alebo ak preddavkov bol poskytnutý v nižšej výške, než sú náhrady).

 

listina o vydedení

Posledná vôľa vo forme listiny o vydedení a jej platnosť

Pridaj komentár

Vydedenie sa približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch ide o právny úkon pre prípad smrti (i keď v jednom prípade v pozitívnom a v druhom prípade negatívnom zmysle). Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá môže byť zahrnutá priamo do závetu alebo môže byť spísaná samostatne. Na platnosť závetu ani listiny o vydedení nemá vplyv skutočnosť, že v jednej listine je obsiahnutý právny úkon obsahujúci tak závet ako aj vydedenie. Rovnako nie je rozhodujúce, ako bude takáto listina nazvaná. V prípade ak budú splnené formálne náležitosti listiny o vydedení, ktorá je spojená so závetom, postačí ak listina bude označená len ako závet. Pre posúdenie o aký právny úkon sa jedná je rozhodujúci jeho obsah a nie jeho označenie. Platná listina o vydedení musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ) a jednak špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon.[1]

Formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení

Pokiaľ ide o formálne a obsahové náležitosti listiny o vydedení a jej zrušenie, platia tu ustanovenia § 476 a § 480 OZ, ktoré upravujú formálne a obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu a možnosť zrušenia závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná vlastnou rukou a takýmto spôsobom aj podpísaná. Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Listina o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 476 ods 2 OZ. Zriaďovateľom listiny o vydedení môže byť iba poručiteľ, pretože rovnako ako v prípade závetu aj pri listine o vydedení ide o osobný úkon poručiteľa. Taktiež aj spoločná listina o vydedení je neplatná. Takúto listinu nemôžu spoločne zriadiť ani manželia. [2]

Pred spísaním notárskej zápisnice – listiny o vydedení je potrebné, aby notár vždy poskytol poučenie občanovi o dôvodoch vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a OZ a o všetkých právnych dôsledkoch, ktoré z toho vplývajú, najmä o tom, že pri dedení zo závetu uvoľnený podiel po vydedenom potomkovi pripadá náhradnému dedičovi (ak odpadá náhradníctvo aj na túto eventualitu) a že inak pripadá uvoľnený podiel dedičom zo zákona. Poučiť ho treba tiež o tom, že pri dedení zo zákona nadobúdajú uvoľnený podiel deti vydedeného dediča (§ 473 ods. 2 OZ), príp. ostatní dedičia a ak ich niet, potom štát, ktorému dedičstvo pripadá podľa ustanovení § 462 OZ (R 50/1986).[3]

Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je predovšetkým označenie toho z potomkov, ktorý má byť vydedený a výslovné uvedenie dôvodu vydedenia v súlade s § 469 ods.1 OZ. Vydedenie sa môže výlučne týkať iba potomkov poručiteľa, nie ostatných zákonných dedičov, ktorých môže obísť závetom. Z uvedeného vyplýva, že listina o vydedení sa môže vzťahovať len na tzv. neopomenuteľných dedičov, avšak vydedenie môže poručiteľ rozšíriť aj na osoby uvedené v § 473 ods.2 OZ (vnuci, pravnuci poručiteľa). Na tieto osoby môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia, bez ohľadu na to, či sa aj ony dopustili skutkov uvedených v § 469a OZ. Ak by chcel poručiteľ z dedenia vylúčiť iného zákonného dediča, ako sú jeho deti a ďalší potomkovia, môže tak učiniť zriadením závetu, v ktorom opomenie tohto dediča.[4]

Pokiaľ ide o účinky vydedenia potomka na jeho potomkov dávam do pozornosti nasledujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR podľa ktorého: „Poručiteľ môže spolu s prejavom o vylúčení svojho najbližšieho potomka z dedičstva vyjadriť vôľu, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. V tomto prípade nezáleží na tom, či by proti ním samým bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie.“ [5]

listina o vydedení

Osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ nie sú oprávnené vo svojom mene vydedenie spochybňovať, nakoľko ich postavenie je odvodené od postavenia vydedeného potomka. Potomkovia vydedeného by mohli vydedenie spochybniť len na základe transmisie, t.j. v prípade ak by vydedený potomok zomrel skôr, ako sa k vydedeniu vyjadrí, tak právo vyjadriť sa k vydedeniu by prešlo na jeho dediča.[6]

Možno konštatovať, že zákon umožňuje postihnúť vydedením nielen bezprostredného potomka, ale podľa výslovného prejavu vôle poručiteľa v listine o vydedení aj jeho potomkov, a to dokonca aj v prípade, keď u nich samých žiaden dôvod pre vydedenie neexistuje. Podľa nášho názoru táto právna úprava vo vzťahu k potomkom vydedeného je neadekvátna, nakoľko vo väčšine prípadoch žiaden potomok nemôže za správanie a počínanie svojho predka, no napriek tomu musí nasledovať jeho právny osud v otázkach dedenia.

[1] FEKETE, I. 2015. Občiansky zákonník 3.zväzok (Dedenie, Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2015. 931 s. ISBN 978-80-8155-041-6, s. 77-78.

[2] KUPKA, L. 2016. Dedičské právo hmotné II- doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: EUROUNION, 2016, 400 s. ISBN 978-80-893-74-37-3.s 144.

[3] KRAJČO, J. 2015. Občiansky zákonník pre prax 2.zväzok, komentár. Judikatúra NS SR,NS ČR,ESD,ESĽP, (§136-§587). Bratislava Eurounion, 2015, 3691 s. ISBN 978-80-89374-32-8, s.2033.

[4] FEKETE, I. 2015. Občiansky zákonník 3.zväzok (Dedenie, Záväzkové právo-všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2015. 931 s. ISBN 978-80-8155-041-6, s. 78-79.

[5] Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1798/2005 z 18.1.2006

[6] ElIÁŠ, K. a kol. 2008. Občanský zákoník. Velký akademický komentář.1.sv. Praha: Linde. 2008. 1391 s. ISBN 978-80-7201-687-7, s.1183.

Kurzarbeit – Zákon o podpore v čase skrátenej práce účinný od 1.3.2022

Pridaj komentár

Od 1. marca 2022 budú mať zamestnávatelia možnosť žiadať o novú podporu v čase skrátenej práce, a to na základe prijatia zákona č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce (Kurzarbeit) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2021 Z. z.“). Jeho podstatou je poskytovanie právne nárokovateľnej podpory v prípade, ak zamestnávateľ nie vlastnou vinou nemôže svojim zamestnancom prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu.

Trvalý kurzarbeit bude určený len pre zamestnancov a zamestnávateľov. Trvalý kurzarbeit sa tiež nebude vzťahovať na zamestnávateľov a zamestnancov pôsobiacich v štátnej správe.

Zákon č. 215/2021 Z. z. bol prijatý v dôsledku pandémie COVID-19, bude však aplikovateľný všeobecne na rôzne situácie, ktoré v budúcnosti objektívne vplyvom vonkajšieho faktora zamestnávateľovi neumožnia prideľovať svojim zamestnancom prácu dohodnutým spôsobom. Zamestnávateľ bude v takom prípade vystupovať v režime skrátenej práce, označovanej ako „kurzarbeit“.

Za mesiace január a február 2022 sa bude poskytovanie pomoci zabezpečovať pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (tzv. Prvá pomoc).

Podpora zamestnávateľom v čase skrátenej práce

Hoci účelom zákona o podpore v čase skrátenej práce je priamo poskytnúť náhradu časti mzdy zamestnancom, v skutočnosti však ide o podporu zamestnávateľov. Podpora preto bude adresovaná zamestnávateľom, ktorým má poskytnúť čiastočnú úhradu nákladov na mzdy ich zamestnancov v čase, kedy vplyvom vonkajšieho faktora dôjde k obmedzeniu ich činnosti. Napríklad, ak kvôli protipandemickým opatreniam museli zatvoriť svoje prevádzky, alebo obmedziť ich činnosť.

Podpora sa bude vzťahovať len na časovo obmedzené obdobie, v ktorom vplyvom vonkajšieho faktora bude činnosť zamestnávateľa obmedzená, a to až do skončenia takéhoto obmedzenia. Aby zamestnávateľ mohol žiadať o podporu podľa zákona č. 215/2021 Z. z., bude musieť toto obmedzenie, resp. prekážka spôsobiť, že zamestnávateľ nebude môcť minimálne jednej tretine svojich zamestnancov (alebo zamestnancov časti zamestnávateľa) prideľovať prácu v plnom rozsahu. Pokles prideľovanej práce musí byť minimálne 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Všetky uvedené skutočnosti však musia byť spôsobené tzv. vonkajším faktorom. Na podporu tak nebude mať nárok zamestnávateľ, ktorý vlastným pričinením prispeje k obmedzeniu svojej prevádzky, napríklad nedostatočnou údržbou, neuhradením poplatkov za energie a pod.

Podmienky poskytnutia podpory v čase skrátenej práce – Kurzarbeit

Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý:

      1. je v čase skrátenej práce,
      2. odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,
      3. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory,
      4. má:
        • – uzatvorenú písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, o tom, že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, alebo
        • – súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a
      5. požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory.

      Za účelom získania podpory si zamestnávateľ bude musieť podať žiadosť, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov podpísanú kvalifikovaným podpisom. Túto žiadosť bude adresovať na Ústredie sociálnych vecí a rodiny alebo na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

      Podporu poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe žiadosti o poskytnutie podpory, ktorú zamestnávateľ podáva elektronickými prostriedkami podpísanú kvalifikovaným elektronickým podpisom.

      Žiadosť o poskytnutie podpory zamestnávateľa obsahuje:

      identifikačné údaje zamestnávateľa, a to

      1. názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je právnickou osobou,
      2. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak je fyzickou osobou,

      názov ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností a miesto jej vykonávania,

      uvedenie vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa,

      začiatok obmedzenia činnosti zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa,

      počet zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa,

      počet zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,

      údaje o zamestnancoch, na ktorých pracovné miesta zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, a to

      1. meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca,
      2. deň vzniku pracovného vzťahu,
      3. ustanovený týždenný pracovný čas,
      4. počet odpracovaných hodín v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,
      5. počet hodín prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,
      6. sumu priemerného hodinového zárobku,
      7. požadovanú sumu podpory za kalendárny mesiac, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,
      8. celkovú požadovanú sumu podpory za kalendárny mesiac, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,
      9. číslo účtu zamestnávateľa vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo vedeného v Štátnej pokladnici.

      Na zabezpečenie vecnej oprávnenosti poskytovanej podpory je teda prílohou k žiadosti o poskytnutie podpory písomná dohoda o tom, že zamestnávateľ požiada o podporu v čase skrátenej práce alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory, ak o poskytnutie podpory žiada zamestnávateľ a k písomnej dohode sa nepodarilo dospieť, ako aj doklady preukazujúce existenciu vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu prevádzkovej činnosti.

      Rozhodca v súvislosti s kurzarbeitom

      Osobu rozhodcu upravuje Zákonník práce. Táto funkcia má slúžiť na tie prípady, ak sa zamestnávateľ so zamestnancami, resp. ich zástupcami, nedohodne na súhlase s podaním žiadosti o poskytnutie podpory podľa zákona č. 215/2021 Z. z. Vzniknutú situáciu nový zákon vníma ako spor, ktorý by mal rozhodovať práve uvedený rozhodca. Na osobe rozhodcu sa môžu zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov dohodnúť. Ak sa nedohodnú, možno sa obrátiť na Ministerstvo práce SR, aby rozhodcu určilo ono.

      Možnosť podať žiadosť o podporu v prípade kurzarbeitu musí byť podmienená dohodou so zamestnancami, resp. minimálne súhlasom rozhodcu, z toho dôvodu, že v súvislosti s kurzarbeitom zamestnávateľ nebude musieť zamestnancovi, ktorý neodpracoval 100 % svojho pracovného času v dôsledku vonkajšieho faktora, vyplatiť plnú mzdu.

      Výška podpory v prípade kurzarbeitu od 1.3.2022

      Podľa zákona č. 215/2021 Z. z. bude podpora na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa za každú hodinu prekážky v práci v dôsledku obmedzenia činnosti zamestnávateľa poskytovaná vo výške  60 % priemerného hodinového zárobku dotknutého zamestnanca. To však neznamená, že čím vyšší plat zamestnanca, tým vyššia podpora. Predmetná pomoc totiž bude limitovaná hornou hranicou, t. j. maximálna výška podpory zamestnávateľovi bude môcť byť v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve pred dvoma rokmi.

      Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi na pracovné miesto zamestnanca, ktorému:

      1. zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času,
      2. ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory trval najmenej jeden mesiac,
      3. ktorému ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota,
      4. ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času, ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času, a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa, a
      5. na ktoré sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

      Ako je uvedené aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu, napríklad pre rok 2021, pri výpočte podpory by sa vychádzalo z priemernej mzdy v roku 2019, ktorá bola 1092 eur. Maximálny hodinový vymeriavací základ by tak predstavoval 1/174 zo sumy 2184 eur, t. j. 12,5517 eur. 60 % z takto vypočítanej sumy znamená hodinovú podporu maximálne vo výške 7,5310 eur. Nejde teda o úplné pokrytie celkových nákladov zamestnávateľa, ale len o čiastočnú pomoc, ktorá mu má umožniť udržať pracovné miesta.

      Výplata podpory

      Podpora sa vypláca mesačne a je splatná nasledujúci pracovný deň po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu na samostatný účet poskytovateľa podpory. Podpora sa vypláca na účet zamestnávateľa uvedený v žiadosti o poskytnutie podpory.

      Obdobie poskytovania podpory

      Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Avšak vláda môže nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení.

      Povinnosti zamestnávateľa

      Zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na pracovné miesto, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca.

Náhrada škody z titulu ublíženia na zdraví

Pridaj komentár

„Stres či traumu, ktoré vznikli v dôsledku spáchania trestného činu, nemožno samé osebe kvalifikovať ako ujmu na psychickom zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka.“

Rozsudok KS Žilina, sp.zn. 10Co/68/2020 zo dňa 31. 3. 2021

Krajský súd dodáva, že sa nestotožnil s právnym posúdením následkov spočívajúcich v utrpenom strese a traume ako ujmou na psychickom zdraví žalobcu podľa § 444 a nasl. Obč. zák. tak, ako ho učinil okresný súd. Krajský súd je toho názoru, že o škode na psychickom zdraví by bolo možné uvažovať v prípade, ak by konanie páchateľa rezultovalo do poškodenia psychického zdravia osoby/poškodeného napríklad s potrebou psychiatrického liečenia. Inými slovami, stres alebo traumu, hoci aj v dôsledku spáchania násilného trestného činu, bez ďalšieho nemožno kvalifikovať ako ujmu na (psychickom) zdraví.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle Zákonníka práce

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle Zákonníka práce

Pridaj komentár

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je upravené v § 72 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“). V zmysle uvedenej právnej úpravy môže zamestnávateľ ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Pričom je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Avšak je potrebné povedať, že nedodržanie uvedenej lehoty, ako aj písomnej formy skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Trojdňová lehota má len poriadkový charakter. Ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ale nemôže dôjsť spätne.

Skúšobná doba

Základná úprava skúšobnej doby je upravená v ustanovení § 45 Zákonník práce. Z formálneho hľadiska je dôležité najmä to, aby zamestnávateľ so zamestnancom dohodol skúšobnú dobu v písomnej forme, pretože inak nie je skúšobná doba platne dojednaná. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnanec a zamestnávateľ majú platne dohodnutú skúšobnú dobu, je splnený predpoklad na to, aby pracovný pomer mohli ukončiť využitím inštitútu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe všeobecne

Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, resp. oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe možno nepochybne kvalifikovať ako jednostranný adresovaný právny úkon, a preto sa v danom prípade nevyžaduje súhlas druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.

Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, aj keď nemusí mať písomnú formu, je vhodnejšie realizovať v písomnej podobe, aby bolo v prípade potreby (napr. v súdnom konaní) preukázateľné, že ku skončeniu pracovného pomeru skutočne došlo. Výnimkou však opätovne tvorí osobitná kategória zamestnankýň, pretože ak sa pracovný pomer končí počas skúšobnej doby s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou, toto skončenie musí byť realizované písomne, inak je neplatné.

Deň skončenia pracovného pomeru, v prípade skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, musí byť dňom v ešte rámci skúšobnej doby. Pretože tak ako bolo uvedené vyššie, po uplynutí skúšobnej doby už nemožno spätne skončiť pracovný pomer v súlade s ustanovením § 72 Zákonníka práce. Po uplynutí skúšobnej doby totiž pracovný pomer pokračuje ďalej a možno ho skončiť jedine niektorým z iných zákonných spôsoboch uvádzaných v ustanovení § 59 Zákonníka práce.

Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený v oznámení o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pokiaľ by nastala situácia, že oznámenie bolo doručené v čase trvania skúšobnej doby a účastník ukončujúci pracovný pomer by ako deň skončenia uviedol deň, ktorý by bol mimo rámca skúšobnej doby, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa skúšobnej doby. Ak by účastník v oznámení neuviedol konkrétny deň skončenia pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dňom doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi.

Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 06.06.2018, sp.zn. 11CoPr/8/2016:„Právne účinky oznámenia o skončení pracovného pomeru, majúceho nepochybne povahu písomnosti zamestnávateľa týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru nastávajú, v prípade jeho doručovania poštovým podnikom okamihom prevzatia zamestnancom a nie podaním oznámenia na poštovú prepravu, ktoré je z časového hľadiska nastúpenia účinkov oznámenia právne bezvýznamnou skutočnosťou. To potom znamená, že oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe musí byť druhej strane pracovného pomeru doručené najneskôr do skončenia skúšobnej doby, inak by bolo neplatné.“

Skúšobná doba môže byť dojednaná s bežnými zamestnancami najviac v trvaní tri mesiace, pričom  sa však automaticky zo zákona predlžuje aj  o čas trvania prekážok v práci na strane zamestnanca.

Nepochybne samotný Zákonník práce rozlišuje niekoľko spôsobov skončenia pracovného pomeru, ku  ktorým patrí okrem iného výpoveď,  skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe a skončenie pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú.  V zmysle ustanovenia § 64 platí počas trvania počas dočasnej pracovnej neschopnosti zákaz výpovede. Avšak je potrebné zdôrazniť, že takéto obmedzenie neplatí pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, kedy môže zamestnávateľ, v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer počas trvania skúšobnej doby bez uvedenia dôvodu alebo z akéhokoľvek dôvodu, a to  aj počas trvania práceneschopnosti.

Rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch zo dňa 09.októbra 2012, sp.zn.: 8 Cpr/5/2012: „Zákonník práce v § 45 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, že skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, čo znamená, že naďalej trvá a plynie. Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe neumožňuje aplikovať ustanovenie o zákaze výpovede v ochrannej dobe, keďže inštitút zákazu skončenia pracovného pomeru v ochrannej dobe sa vzťahuje len na výpoveď a nie na iné formy skončenia pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe má samostatné postavenie medzi druhmi skončenia pracovného pomeru a nie je závislé od podmienok, ktoré Zákonník práce ustanovuje pre iné formy skončenia pracovného pomeru.“

V prípade potreby právneho poradenstva alebo právneho zastupovania neváhajte osloviť skúsených advokátov z oblasti pracovného práva. Advokátska kancelária Hriadel & Heger je špička v oblasti pracovného práva. Či už ide o zmluvné vzťahy, sporovú agendu, zastupovanie pred inšpektorátom práce alebo agentúrne zamestnávanie.

 

Náhrada za stratu času a hotové výdavky

Pridaj komentár

Popri nároku na odmenu za poskytovanie právnych služieb v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška“), má advokát nárok aj na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, ako aj na náhradu za stratu času v zmysle § 15, § 16 a § 17 vyhlášky.

Hotové výdavky

Pokiaľ ide o hotové výdavky, tak v zmysle vyhlášky advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. V prípade ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Uvedené má za následok, že klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

Od klienta môže advokát požadovať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Uvedené predstavuje tzv. režijný paušál advokáta a predstavuje jednu stotinu výpočtové základu.

Výpočtový základ vychádza z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, nakoľko je ním priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka v zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky.

Advokát je od 01.01.2009 oprávnený pripočítať si k režijnému paušálu aj daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“). Vyplýva to z § 18 ods. 3 vyhlášky. V zmysle uvedeného ustanovenia ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa nielen jeho odmena ale aj náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Náhrada za stratu času

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

V prípade ak sa cesta v zmysle vyššie uvedeného týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa § 17 odseku 1 vyhlášky sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

Aj v prípade náhrady za stratu času je advokát oprávnený si pripočítať k tejto náhrade aj daň z pridanej hodnoty.

Pre rýchly, efektívny a jednoduchý výpočet náhrady za stratu času pri poskytovaní právnej služby  vám odporúčame použiť našu kalkulačku pre výpočet náhrady za stratu času, ktorá je určená na výpočet tejto náhrady advokáta pri poskytovaní právnej služby a je dostupná na našej stránke, ako aj našu kalkulačku pre výpočet trov občianskeho konania, ktorá je určená na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v občianskom konaní a pri iných úkonov právnej služby, ako aj kalkulačku pre výpočet trov trestného konania, ktorá je určené na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v trestnom konaní, a ktorá vám vypočíta aj tzv. režijný paušál pre akýkoľvek rok, ktorý si zvolíte. Viac o odmenách odmenách advokáta za poskytovanie právnych služieb sa dozviete v našom článku.

Zoznam hospodárskych subjektov

Pridaj komentár

Podľa zákona o verejnom obstarávaní vedie Úrad pre verejné obstarávanie verejne prístupný (na webovom sídle) zoznam hospodárskych subjektov, ktoré preukázali splnenie podmienok účasti osobného postavenia. Zápisom do zoznamu hospodárskych subjektov teda hospodársky subjekt môže preukázať splnenie podmienok účasti osobného postavenia.

Hospodárskym subjektom je v zmysle § 2 ods. 5 písm. a) fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb, ktorá na trh dodáva tovar, uskutočňuje stavebné práce alebo poskytuje službu.

Podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia sú zakotvené v ustanovení § 32 zákona o verejnom obstarávaní a ich splnenie je podmienkou účasti vo verejnom obstarávaní. Ide predovšetkým o bezúhonnosť hospodárskeho subjektu, jeho štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu vo vzťahu k taxatívne vymedzeným trestným činom (ako napríklad trestný čin podplácania, trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, trestného činu, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním a i.), neexistenciu nedoplatkov na daniach, zdravotnom a sociálnom poistení, skutočnosť, že na majetok hospodárskeho subjektu nebol vyhlásený konkurz, nie je v reštrukturalizácii, likvidácii a ani proti nemu nebolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo zrušený konkurz pre nedostatok majetku, je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby a nemá uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov

Podľa § 152 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) Úrad pre verejné obstarávanie vedie zoznam hospodárskych subjektov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. a) až f) zákona o verejnom obstarávaní, a ktorí o zapísanie požiadali. Hospodársky subjekt vo verejnom obstarávaní preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 zákona o verejnom obstarávaní údajmi a dokladmi, zapísanými v zozname hospodárskych subjektov.

V prípade potreby právneho poradenstva alebo zastupovania v súdnych sporoch neváhajte kontaktovať advokátsku kanceláriu Hriadel & Heger so zameraním na obchodné právo, Due Diligence, nekalú súťaž, fúzie akvizície, súťažné právo a ďalšie právne oblasti.

Predĺženie platnosti zápisu

Podľa § 156 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, úrad predĺži platnosť zápisu v zozname hospodárskych subjektov, ak hospodársky subjekt najskôr 60 dní avšak najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti zápisu podá novú kompletnú žiadosť o predĺženie platnosti zápisu vrátane všetkých príloh a spĺňa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods. 1 písm. a) až f) zákona o verejnom obstarávaní. Priložené doklady podľa § 32 ods. 2 písm. a), b), c), d) zákona o verejnom obstarávaní nesmú byť staršie ako tri mesiace ku dňu skončenia platnosti zápisu (napr. platnosť pôvodného zápisu končí 10. 08. 2021, potvrdenia môžu byť vydané najskôr 10. 05. 2021).

Požadované doklady k zápisu/predĺženiu platnosti zápisu

Účinnosťou príslušných ustanovení zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii), ktorým sa zavádza povinnosť orgánov verejnej moci pri svojej úradnej činnosti získavať a používať údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy ako krok k zásade „jedenkrát a dosť“, úrad v súvislosti s vedením zoznamu hospodárskych subjektov nežiada:

  • výpis z obchodného registra; výpis zo živnostenského registra, resp. iný doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu od hospodárskeho subjektu, ktorý je zapísaný v Registri právnických osôb (ďalej len „register“).Zrušenie povinnosti predkladať doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu sa vzťahuje len na právnické osoby a fyzické osoby so sídlom, miestom podnikania v Slovenskej republike, zapísanými v registri,
  • výpis/y z registra trestov hospodárskeho subjektu so sídlom v Slovenskej republike; člena/ov štatutárneho orgánu; člena/ov dozorného orgánu alebo prokuristu/ov od hospodárskeho subjektu, ktorý poskytne úradu údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov (príloha č. 1 žiadostí). Výpis/y z registra trestov je potrebné k žiadosti priložiť v prípade, ak: – údaje na vyžiadanie výpisu registra trestov nebudú poskytnuté úradu, – žiadateľom o zápis/predĺženie platnosti zápisu je právnická osoba, ktorej člen štatutárneho orgánu/člen dozorného orgánu alebo prokurista nie je občanom Slovenskej republiky,
  • potvrdenie Sociálnej poisťovne o skutočnosti, že hospodársky subjekt nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie ,
  • potvrdenia zdravotných poisťovní o skutočnosti, že zdravotná poisťovňa neeviduje voči hospodárskemu subjektu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,
  • potvrdenie miestne príslušného daňového úradu a miestne príslušného colného úradu o skutočnosti, že hospodársky subjektu nemá evidované daňové nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu.

 

Správne poplatky

Podľa položky 6a zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa platí za:

Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov66 €
Predĺženie platnosti zápisu v zozname hospodárskych subjektov66 €
Oznámenie zmeny údajov16,50 €

 

V prípade elektronicky podaných žiadostí, ktoré spĺňajú náležitosti elektronického podania (formulár žiadosti podpísaný kvalifikovaných elektronickým podpisom štatutára a prílohy k žiadosti vydaný v origináli v elektronickej podobe, resp. zaručene konvertované z listinnej do elektronickej podoby):

Zápis do zoznamu hospodárskych subjektov33 €
Predĺženie platnosti zápisu v zozname hospodárskych subjektov33 €
Oznámenie zmeny údajov8,00 €

 

Výpočtový základ pre výpočet odmeny advokáta v roku 2022

Pridaj komentár

Postup pre výpočet odmeny advokáta, teda postup pre výpočet odmeny a náhrady advokáta za poskytovanie právnych služieb vyplýva z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako „vyhláška“).

Vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.

Pre výpočet tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb je potrebné poznať a správne určiť výpočtový základ, nakoľko od výpočtového základu sa odvíja ďalší postup výpočtu. Výpočtový základ vychádza z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky, nakoľko je ním priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka v zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky. Avšak výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky.

Výpočtový základ pre výpočet odmeny advokáta v roku 2022 je 1 163 eur.

Pričom:

1/6 výpočtového základu (§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky) predstavuje 193,50 eur

1/8 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky) predstavuje 145,38 eur

1/12 výpočtového základu (§ 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky) predstavuje 96,92 eur

1/13 výpočtového základu, (§ 11 ods. 1 vyhlášky) predstavuje 89,46 eur

1/24 výpočtového základu (§ 12 ods. 1 a 2 vyhlášky) predstavuje 48,46 eur

1/60 výpočtového základu (§ 17 ods. 1 vyhlášky) predstavuje 19,38 eur

1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje 11,63 eur

Kalkulačka na výpočet trov trestného konania

Kalkulačka je určená na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní ako aj v konaní o priestupkoch.

Kalkulačka na výpočet trov občianskeho konania

Kalkulačka je určená na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v občianskom konaní a pri iných úkonov právnej služby.

Pre rýchly, efektívny a jednoduchý výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby vám odporúčame použiť našu kalkulačky pre výpočet odmeny advokáta, ktorá je určená na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v občianskom konaní a pri iných úkonov právnej služby, ako aj kalkulačku pre výpočet trov trestného konania, ktorá je určené na výpočet tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, kalkulačku pre výpočet náhrady za stratu času, ktoré sú dostupné na našej stránke, a ktoré vám vypočítajú aj tzv. režijný paušál pre akýkoľvek rok, ktorý si zvolíte. Neváhajte využiť naše kalkulačky slúžiace na výpočet odmeny advokáta.